Alegória v hornej časti Klaudyánovej mapy

• ALEGORIA SPRAVEDLNOSTI - váhy, pod ktorými je sedem druhov spravedlnosti
• po stranách je rozmiestnených štrnásť ilustrácií /doplnené výrokmi z písma - tzv. ZRKADLO MRAVOV
• posledné dve časti zrkadla mravov ležia v strednej časti mapy

• Stredná časť sa skladná zo znakov významných českých rodov, vrátane najvyšších zemských hodnostárov a členov Zemského a Komorného súdu a miest /Staré mesto pražské, Kutná Hora, Žatec/.
• posledné tri rady erbov zobrazujú zrejme šľachticov a mestá, ktoré sa mali podieľať na renovácii Českého kráľovstva, viď text: "Tito dole psaní z pánu pomocníci obecného dobrého mají býti."
• Na okraji strednej časti sú mená rytierov a nižších šľachticov, ktorí tiež zasadali na súdoch

ALEGÓRIA NA POMERY V ČECHÁCH

Nad vlastným mapovým listom nájdete alegoriu na dobové pomery v Čechách.

• ľavá strana obsahuje obrázok vozu, ktorý je na oboch stranách zapriahnutý a brzdený. Vo voze sú rozhádaní cestujúci. Alegoria má predstavovať boj cirkvy o veriacich. Veriaci sú zobrazení ako cestujúci, ktorí sa chcú dostať do neba, zatiaľ čo kočiši, teda zástupcovia cirkvi idú každý opačným smerom.
• menšia pravá časť alegorie obsahuje kritiku neutešených bezpečnostných pomerov na cestách v dobe vlády slabých Jagellovcov. Obrázok predstavuje tlupu ozbrojencov, ktorá sa z lesa vrhá na voz - vysoká kriminalita.

Mapový list v Klaudyánovej mape 

• rozmer v origináli 46 x 55cm
• južná orientácia - bola pravdepodobne zvolená podľa Etzlaubových predloh - v stredoveku sa používala predovšetkým vzhľadom k tomu, že kompas bol vtedy spojený s malými slnečnými hodinami. Ak si užívateľ mapu zorientoval, stál na jej severnom okraji a nemohol tieniť.
• jednou z nepresností je nesúhlas rámu mapy so svetovými stranami
• mierka mapy sa pohybuje medzi 1:637.000 až 1:685.000

Výškopis a horopis

• symbolický výškopis /značka listnatého porastu/ zároveň symbolizovala lesy a pohoria
• hory na mape obkopujú celé územie Čiech a Kladska, okrem Chebska
• jediným naznačeným pohorím sú Krkonoše - krkonos
• vo vnútrozemí nájdete tieto pohoria a lesné celky: masív Žaltmanu, Orlické hory, Bezděd, Ještěd, Ralsko, České středohoří, Černokostelecké lesy, lesy na Sázavě /pod Zručí nad Sázavou/, lesy na sútoku Sázavy a Vltavy, Železné hory, Českomoravská vrchovina /medzi Pelrřimovom a Havlíčkovým Brodom/, lesy na strednej Vltave /nad Zvíkovem/, lesy nad strednou Mži, Brdy /medzi Rokycanmi a Březnicí/, lesy na severnom Strakonicku, Plánicku, severnom Nepomusku, medzi Rokycanmi a Přešticami a mdzi Plzňou a Stříbrem. Predovšetkým v južnej časti Čiech sú lesy a hory pomerne ťažko identifikovateľné

Vodstvo a komunikácia

• VODOPIS - v mape sú zakreslené niektoré názvy riek: Wltava, Labe, Ohrze, Gizera, Worlice, Sazawa. Bez popisu sú zakreslené rieky: Berounka, Lužnice a Otava
• KOMUNIKÁCIA - obchodné cesty sú vyznačené bodkami - mílnikmi, po 9,5km. Zobrazovanie ciest pomocou mílnikov bolo prevzate z Etzlaubových máp. Na litoměřickom výtlačku sú mílniky doplnené hnedými, dnes už vyblednutými ťahmi štetca

Sídla

• mapa obsahuje tématické informácie týkajúce sa sídiel
• mestá sú rozlíšené na:

                    - kališnícke (utrkvistické) - symbol kalicha

                    - katolícke - kľúče

                    - královské - koruna

                    - panské - hlava koňa

• Klaudyánova mapa bola prvou mapou na svete, kde boli sídla rozdelené podľa náboženského vyznania
• celkovo možno na mape bezpečne určiť 280 sídiel

                    - mestá   /37 královských z toho 30 kališníckych a 7 katolíckych/

                                  /52 pasnkých z toho 21 kališníckych a 31 katolíckych/

                    - mestečká /59/

                    - hrady, zámky, kláštory /131/